Plan splneny na 102%

V aprili, po odbehnuti Brdskej stezky, som zvazoval, cim sa motivovat k dalsiemu behaniu. Nie teda, ze by to bolo nejak velmi nutne, ale predsa len, je fakt mat nejaky ciel. Normalne by to bol nejaky dalsi pretek, ale v Andaluzii uz zacinalo byt koncom aprila takmer po sezone. Tych par kratkych behov (carreras populares) ma velmi nelakalo a na tie dlhsie (100+ km) po Andaluzskych kopcoch som sa nejak necitil. A kedze ani celkovy pristup rodiny k takymto dlhym behom este vtedy nebol uplne nakloneny, tak som to radsej ani nehrotil. Vsetko ma svoj cas...

Takze, preco dalej behat? Teda, okrem toho, ze ma to bavi J

Pozrel som na vtedajsi objem km a vidim, ze to vychadza na nieco malo pod 300km mesacne. A tak si hovorim, bolo by fajn, keby som si ten priemer udrzal do konca roka. Presnejsie, dat kazdy mesiac priemerne aspon 300km, cize za rok celkovo 3600km. Ratal som s tym, ze v lete toho vela nenabeham (standardne teploty tam u nas dole su v lete medzi 35-55’C), ale ze ved to potom na jesen dobehnem.

No, nakoniec to bolo uplne naopak. Cez leto sa mi behalo vyborne, aj vdaka tomu, ze som mal more volneho casu. Behom 3 letnych mesiacov som odbehal takmer 1100km, co je objem, o ktorom som ani nemyslel, ze je v tom teple mozny. Dokonca som zacal pomyslat, ze by do konca roka padla stvrta tisicka…ale potom prislo stahovanie a problemy s patou, kvoli ktorej som v oktobri a novembri odbehal iba necelych 400km.

Celkovo to teda vydalo len tak tak, plan som splnil iba minuly tyzden. Ale podarilo sa, to je hlavne J Tento rok som odbehal 3677km, co robi mesacny priemer 306km…alebo denny 10km. Az sa mi to nechce verit. Predosle roky (od 2007) som sa za 300km hranicu pozrel iba parkrat (8x), vzdy iba ked mi vrcholila priprava na maraton. A tento rok hned 7x, resp. v priemere kazdy mesiac. Oproti minulemu roku narast o vyse 1000km. Parada!

mesacny prehlad km

Tento objem sa samozrejme prejavil aj na vysledkoch – v januari som si spravil osobak na polke (pod 1:35h), vo februari som pokoril vytuzenu hranicu 3:30h na maratone, v aprili som odbehol svoj prvy sutazny ultra maraton a potom na jesen si v pohode odklusal maraton za cas, na ktory som sa predosle roky dostaval iba s velkou namahou…

Jedine ma mrzi, ze som uz na jesen nestihol ziadny dlhsi sutazny beh, nejake horske ultra v Andaluzii. Keby sme odisli iba o par tyzdnov neskor…v oktobri som mal vyhliadnute dva krasne behy, najma ten 83km (Ultima Frontera) ma mrzi…ale raz sa nan vratim.

A co teda buduci rok? O tom niekedy nabuduce... J

Vsetko dobre v novom roku a nech nam to dobre beha!

nth

Ach, ta desatinna ciarka...

Este donedavna som behaval iba cele kilometre – kazdy moj beh bol ukonceny az v tom bode, ked mi footpod, mobil alebo GPS hodinky ukazali x.00km. Ci som musel kvoli tomu este obehnut barak alebo skoncit na zaciatku ulice, to uz bolo jedno. Vynimku mal jedine polkilometrovnik, s tym som sa este dokazal zmierit. Ale aj to som hned dalsi beh daval tiez taku “polku”, aby mi tam niekde neviselo 500m. Je za tym zrejme moja posadnutost cislami, ze kazdy beh musi byt nejak zatriedeny, nemoze sa vymykat pravidlam (celym cislam). Blbost, ze? Footpod je aj tak nepresny, mobil detto a ani GPS hodinky to nedaju na 100%...takze by to vlastne malo byt uplne jedno…

Ale nedavno som si “s hrozou” uvedomil, ze uz to tak nie je. Neviem, kde a kedy presne sa to zlomilo (asi je to tym, ze mam na beh menej casu), ale moje posledne behy uz malokedy koncia na celom kilometri. Sice este stale mi je tak trochu proti srsti ukoncit beh len tak, pred branou domu, bezohladu na kilometre, a preto si to tak nejak podvedome sledujem, aby to bolo aspon v tvare x.x0km. Ale coraz castejsie akceptujem na konci 5 a dokonca sa v mojom denniku najdu aj behy, ktore koncia, ako prislo…Vo vysledku to je asi uplne jedno a oproti mojim zvyklostiam s celymi km to nic neznamena. Co som vtedy nadbiehal alebo predcasne koncil sa v sume zrejme rovna tomu, co teraz nabeham bez sledovania celych cisiel. Akurat sa mi tazsie pamata, ze ktory den som kolko nabehal, ked si v hlave ratam km za ten ktory tyzden a kalkulujem, ze co dalsie dni. A tiez aj web behej.com, kde si uz dlhe roky uploadujem kazdy beh, asi spravuju podobny cudaci, ako som ja, lebo ten akceptuje iba cele cisla. Snad casom aj oni pridu na to, ze niektory beh moze koncit aj s ne”celou” vzdialenostou…a ze som ich uz teda parkrat na to upozornil J

Este kratko z aktualneho bezeckeho zivota – v sobotu sa mi uz klasicky nechcelo pred 6 vyliest z postele, tak som si dlhy beh dal az v nedelu. Vybiehal som este do hlbokej tmy a mrazu, ale na nejake flakanie nebol cas – plan bol jasny, chcel som stihnut kompu V Podhori, ktora isla 7:02. Takze som si dal popri Vltave sviznych 7km a kompu stihol s rezervou asi 50 sekund.

Po prebrodeni Vltavy som uz bez stresu stupal Sareckym udolim az po Divoku Sarku a vodnu nadrz Dzban – to bola taka radost tade bezat, najma ku koncu. Bezim si kanonom, nikde nikto, aj by som zabudol, ze som v Prahe. 

Od Sarky do kopca ku Hvezde a odtial cez Vypich a Ladronku na Strahov. Ako za starych cias…vo Hvezde a Ladronke som uz par tisic km odkruzil…

potom zo Strahova nejakym parkom (o ktorom som az doteraz vobec netusil, ze tam je) dole na Ujezd a odtial mi zostavalo este asi 10km popri Vltave domov. 

Ale pohlad na hodinky mi naznacil, ze som slubil, ze do 10:00 som doma…rodinny nakup, take veci sa proste nevynechavaju…a tak v ramci hesla “spokojna manzelka=spokojna domacnost” som si to zamieril na metro Mustek a zbabelo sa odviezol 5 stanic na Palmovku. Zaverecnych 1.5km som si to potom este odklusal, hoci som mal moznost skocit aj do tramvaje, ktora sa mi doslova ponukala. Na radost celej rodiny som domov dorazil 9:50, este aj s rezervou. Celkovo som si zapisal 26km. Spokojnost najvacsia J

Vianoce - najlepsi cas na behanie!

Nasiel som idealny sposob, ako byt “pusteny” behat. V sobotu som zahlasil, ze musim ist kupovat darceky – bez zeny, bez deti. A ze aby som usetril cas a neopustal rodinu dvakrat, spojim nakup s behanim. Tak som sa obliekol do bezeckeho, na chrbat maly vak s peniazmi a vybral som sa cez Stromovku do mesta. Zena bola nadsena, ze aky dobry napad, ze budu aj darceky a ze zaroven si aj zabeham. A vobec jej nevadilo, ze ju necham doma s detmi, cez den, na takmer 4 hodiny. Ze ma toto nenapadlo skor J Akurat skoda, ze sa to da praktikovat iba parkrat do roka (vianoce, narodky, nejake to vyrocie…).

Na druhej strane, to bezecke nakupovanie darcekov nie je uplne med lizat. Hned po prvom obchode sa mi uz nebezalo tak lahko. Ak si odmyslim, ze som mal v oboch rukach tasky, tak mi vadilo najma to hrkotanie z nich (hracky pre deti). Do Palladia som este dobehol po svojich, ale odtial som uz isiel radsej metrom.

Inak, od posledneho blogu znova poctivo beham. Pata sice stale pobolieva, ale menej, co je fajn. Mam pocit, ze jej nerobi dobre najma ten basket, co by davalo najvacsi zmysel. To je jedina aktivita, ktora mi pribudla po prestahovani do Prahy a to je presne to obdobie, kedy ma zacala ominat. Skusil som si na basket zobrat bezecke tenisky a bolo to trocha lepsie, hoci nie uplne idealne. Teraz cez vianoce netrenujeme, tak uvidim, ako mi prospeju 3 tyzdne bez basketu. Mozno sa ho budem musiet vzdat uplne, ale to by som len velmi nerad…

V kazdom pripade, ako vravim, je to lepsie. Priemerku si drzim na velmi opatrnych 60km za tyzden, ale uz ju zacnem pomaly dvihat, na co sa teda velmi tesim, zacat behavat dalej a objavovat zaujimave Prazske trate a zakutia. Zatial som sa nechal inspirovat Honzom a v utorok cez obed sa vybral cez Prokopak do Cerveneho lomu – no nadhera. Aj som zabudol, ze som vo velkomeste – na oblohe azuro, mraz, vsetko biele, nikde ani noha (vsetci v praci) a ja si tam hopkam a kocham sa…myslim, ze som nasiel aj “Zane Grey” kamenisty stupak…ale este som ho nevyskusal, mal som na nohach iba cestne boty…mozno nabuduce J