Plan splneny na 102%

V aprili, po odbehnuti Brdskej stezky, som zvazoval, cim sa motivovat k dalsiemu behaniu. Nie teda, ze by to bolo nejak velmi nutne, ale predsa len, je fakt mat nejaky ciel. Normalne by to bol nejaky dalsi pretek, ale v Andaluzii uz zacinalo byt koncom aprila takmer po sezone. Tych par kratkych behov (carreras populares) ma velmi nelakalo a na tie dlhsie (100+ km) po Andaluzskych kopcoch som sa nejak necitil. A kedze ani celkovy pristup rodiny k takymto dlhym behom este vtedy nebol uplne nakloneny, tak som to radsej ani nehrotil. Vsetko ma svoj cas...

Takze, preco dalej behat? Teda, okrem toho, ze ma to bavi J

Pozrel som na vtedajsi objem km a vidim, ze to vychadza na nieco malo pod 300km mesacne. A tak si hovorim, bolo by fajn, keby som si ten priemer udrzal do konca roka. Presnejsie, dat kazdy mesiac priemerne aspon 300km, cize za rok celkovo 3600km. Ratal som s tym, ze v lete toho vela nenabeham (standardne teploty tam u nas dole su v lete medzi 35-55’C), ale ze ved to potom na jesen dobehnem.

No, nakoniec to bolo uplne naopak. Cez leto sa mi behalo vyborne, aj vdaka tomu, ze som mal more volneho casu. Behom 3 letnych mesiacov som odbehal takmer 1100km, co je objem, o ktorom som ani nemyslel, ze je v tom teple mozny. Dokonca som zacal pomyslat, ze by do konca roka padla stvrta tisicka…ale potom prislo stahovanie a problemy s patou, kvoli ktorej som v oktobri a novembri odbehal iba necelych 400km.

Celkovo to teda vydalo len tak tak, plan som splnil iba minuly tyzden. Ale podarilo sa, to je hlavne J Tento rok som odbehal 3677km, co robi mesacny priemer 306km…alebo denny 10km. Az sa mi to nechce verit. Predosle roky (od 2007) som sa za 300km hranicu pozrel iba parkrat (8x), vzdy iba ked mi vrcholila priprava na maraton. A tento rok hned 7x, resp. v priemere kazdy mesiac. Oproti minulemu roku narast o vyse 1000km. Parada!

mesacny prehlad km

Tento objem sa samozrejme prejavil aj na vysledkoch – v januari som si spravil osobak na polke (pod 1:35h), vo februari som pokoril vytuzenu hranicu 3:30h na maratone, v aprili som odbehol svoj prvy sutazny ultra maraton a potom na jesen si v pohode odklusal maraton za cas, na ktory som sa predosle roky dostaval iba s velkou namahou…

Jedine ma mrzi, ze som uz na jesen nestihol ziadny dlhsi sutazny beh, nejake horske ultra v Andaluzii. Keby sme odisli iba o par tyzdnov neskor…v oktobri som mal vyhliadnute dva krasne behy, najma ten 83km (Ultima Frontera) ma mrzi…ale raz sa nan vratim.

A co teda buduci rok? O tom niekedy nabuduce... J

Vsetko dobre v novom roku a nech nam to dobre beha!

nth

Ach, ta desatinna ciarka...

Este donedavna som behaval iba cele kilometre – kazdy moj beh bol ukonceny az v tom bode, ked mi footpod, mobil alebo GPS hodinky ukazali x.00km. Ci som musel kvoli tomu este obehnut barak alebo skoncit na zaciatku ulice, to uz bolo jedno. Vynimku mal jedine polkilometrovnik, s tym som sa este dokazal zmierit. Ale aj to som hned dalsi beh daval tiez taku “polku”, aby mi tam niekde neviselo 500m. Je za tym zrejme moja posadnutost cislami, ze kazdy beh musi byt nejak zatriedeny, nemoze sa vymykat pravidlam (celym cislam). Blbost, ze? Footpod je aj tak nepresny, mobil detto a ani GPS hodinky to nedaju na 100%...takze by to vlastne malo byt uplne jedno…

Ale nedavno som si “s hrozou” uvedomil, ze uz to tak nie je. Neviem, kde a kedy presne sa to zlomilo (asi je to tym, ze mam na beh menej casu), ale moje posledne behy uz malokedy koncia na celom kilometri. Sice este stale mi je tak trochu proti srsti ukoncit beh len tak, pred branou domu, bezohladu na kilometre, a preto si to tak nejak podvedome sledujem, aby to bolo aspon v tvare x.x0km. Ale coraz castejsie akceptujem na konci 5 a dokonca sa v mojom denniku najdu aj behy, ktore koncia, ako prislo…Vo vysledku to je asi uplne jedno a oproti mojim zvyklostiam s celymi km to nic neznamena. Co som vtedy nadbiehal alebo predcasne koncil sa v sume zrejme rovna tomu, co teraz nabeham bez sledovania celych cisiel. Akurat sa mi tazsie pamata, ze ktory den som kolko nabehal, ked si v hlave ratam km za ten ktory tyzden a kalkulujem, ze co dalsie dni. A tiez aj web behej.com, kde si uz dlhe roky uploadujem kazdy beh, asi spravuju podobny cudaci, ako som ja, lebo ten akceptuje iba cele cisla. Snad casom aj oni pridu na to, ze niektory beh moze koncit aj s ne”celou” vzdialenostou…a ze som ich uz teda parkrat na to upozornil J

Este kratko z aktualneho bezeckeho zivota – v sobotu sa mi uz klasicky nechcelo pred 6 vyliest z postele, tak som si dlhy beh dal az v nedelu. Vybiehal som este do hlbokej tmy a mrazu, ale na nejake flakanie nebol cas – plan bol jasny, chcel som stihnut kompu V Podhori, ktora isla 7:02. Takze som si dal popri Vltave sviznych 7km a kompu stihol s rezervou asi 50 sekund.

Po prebrodeni Vltavy som uz bez stresu stupal Sareckym udolim az po Divoku Sarku a vodnu nadrz Dzban – to bola taka radost tade bezat, najma ku koncu. Bezim si kanonom, nikde nikto, aj by som zabudol, ze som v Prahe. 

Od Sarky do kopca ku Hvezde a odtial cez Vypich a Ladronku na Strahov. Ako za starych cias…vo Hvezde a Ladronke som uz par tisic km odkruzil…

potom zo Strahova nejakym parkom (o ktorom som az doteraz vobec netusil, ze tam je) dole na Ujezd a odtial mi zostavalo este asi 10km popri Vltave domov. 

Ale pohlad na hodinky mi naznacil, ze som slubil, ze do 10:00 som doma…rodinny nakup, take veci sa proste nevynechavaju…a tak v ramci hesla “spokojna manzelka=spokojna domacnost” som si to zamieril na metro Mustek a zbabelo sa odviezol 5 stanic na Palmovku. Zaverecnych 1.5km som si to potom este odklusal, hoci som mal moznost skocit aj do tramvaje, ktora sa mi doslova ponukala. Na radost celej rodiny som domov dorazil 9:50, este aj s rezervou. Celkovo som si zapisal 26km. Spokojnost najvacsia J

Vianoce - najlepsi cas na behanie!

Nasiel som idealny sposob, ako byt “pusteny” behat. V sobotu som zahlasil, ze musim ist kupovat darceky – bez zeny, bez deti. A ze aby som usetril cas a neopustal rodinu dvakrat, spojim nakup s behanim. Tak som sa obliekol do bezeckeho, na chrbat maly vak s peniazmi a vybral som sa cez Stromovku do mesta. Zena bola nadsena, ze aky dobry napad, ze budu aj darceky a ze zaroven si aj zabeham. A vobec jej nevadilo, ze ju necham doma s detmi, cez den, na takmer 4 hodiny. Ze ma toto nenapadlo skor J Akurat skoda, ze sa to da praktikovat iba parkrat do roka (vianoce, narodky, nejake to vyrocie…).

Na druhej strane, to bezecke nakupovanie darcekov nie je uplne med lizat. Hned po prvom obchode sa mi uz nebezalo tak lahko. Ak si odmyslim, ze som mal v oboch rukach tasky, tak mi vadilo najma to hrkotanie z nich (hracky pre deti). Do Palladia som este dobehol po svojich, ale odtial som uz isiel radsej metrom.

Inak, od posledneho blogu znova poctivo beham. Pata sice stale pobolieva, ale menej, co je fajn. Mam pocit, ze jej nerobi dobre najma ten basket, co by davalo najvacsi zmysel. To je jedina aktivita, ktora mi pribudla po prestahovani do Prahy a to je presne to obdobie, kedy ma zacala ominat. Skusil som si na basket zobrat bezecke tenisky a bolo to trocha lepsie, hoci nie uplne idealne. Teraz cez vianoce netrenujeme, tak uvidim, ako mi prospeju 3 tyzdne bez basketu. Mozno sa ho budem musiet vzdat uplne, ale to by som len velmi nerad…

V kazdom pripade, ako vravim, je to lepsie. Priemerku si drzim na velmi opatrnych 60km za tyzden, ale uz ju zacnem pomaly dvihat, na co sa teda velmi tesim, zacat behavat dalej a objavovat zaujimave Prazske trate a zakutia. Zatial som sa nechal inspirovat Honzom a v utorok cez obed sa vybral cez Prokopak do Cerveneho lomu – no nadhera. Aj som zabudol, ze som vo velkomeste – na oblohe azuro, mraz, vsetko biele, nikde ani noha (vsetci v praci) a ja si tam hopkam a kocham sa…myslim, ze som nasiel aj “Zane Grey” kamenisty stupak…ale este som ho nevyskusal, mal som na nohach iba cestne boty…mozno nabuduce J

Takto sa liecia zranenia!

Uz je to tyzden, co som bol naposledy behat. Davam si doliecovaciu pauzu, pata este stale boli, hoci sa to lepsi. Akurat neviem, ci je to tym oddychom alebo tomu pomaha ta masaz golfovou loptickou, ktoru na radu Radomira poctivo aplikujem uz stvrty den.

 

presne takuto mam

Ale nie o tom som dnes chcel. Ani blog som nemal v plane pisat, ale potom mi prisla tato sprava od mojej manzelky:

 

“ja som nad tym uz dlhsie uvazovala…myslim, ze by si mal viac behavat…

....to ti robievalo dobre…hlavu si prevetrat”

 

Padla mi sanka…to som od svojej zeny este nikdy nepocul. Hned som si spomenul na Honzu, ako mi stale opakuje ten proces transformacie u jeho pani manzelky (v bezeckej komunite znama pod menom slniecko) – od odmietania, cez postupnu akceptaciu az ku pasivnej (ba dokonca aktivnej) podpore. No, my este tak daleko nie sme, ale toto je jasny krok od akceptacie (kam sme sa uz teda davnejsie dopracovali) ku pasivnej podpore!

 

Ostroha neostroha, takato ponuka uz nemusi prist…zajtra rano do prace bezim. Aj cez bolest!

 

J

Je Phiten placebo?

Pocas prvych rokov mojho behavania som vzdy musel nejaku dobu pauzovat. Ci uz kvoli trieslam, kolenu alebo kostnej ostrohe na pate. Po kazdom maratone som mal par tyzdnov nutenu pauzu a dalsi cyklus som zacinal prakticky od nuly. A to som behaval rocne iba okolo 1500km. Vsetko sa vsak zmenilo asi pred 4 rokmi, ked som zacal nosit na krku phiten. Ked s nim moze behat Paula aj Kara, mozem to skusit aj ja, povedal som si...A odvtedy parada. Behal som, kolko som chcel, ako rychlo som chcel a nic ma neobmedzovalo. Iba moj cas a chut behat. Phiten som nosil prakticky neustale, den noc a pri akejkolvek sportovej aktivite. Objemy som navysil na takmer 4000km rocne a uplne bez problemov, bez zraneni. Ked som mal chut ist behat rano aj vecer, ziadny problem, 40-50km treningy, ziadny problem, zopar dlhych behov po sebe, ziadny problem, 120+ km za tyzden, ziadny problem. Cista bezecka radost.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ale toto vsetko je uz zda sa minulost, bohuzial...Minuly mesiac som odohral zopar basketbalovych zapasov bez phitenu (rozhodca ma s nim nechcel pustit na ihrisko). Ba co viac, asi 2x som sa bol bez neho aj prebehnut (co clovek nespravi pre syna, ktory sa chce podobat na ocinka a vypyta si phiten na hranie, ze?). Tychto zdanlivo nevinnych par zakopnuti stacilo, aby ma znova zacala boliet pata. Ani nemusim ist na RTG, tento stav poznam. Pred 5 rokmi som kvoli kostnej ostrohe pauzoval 4 mesiace.

 

Moze za to naozaj fakt, ze som sportoval bez Phitenu? No, co ine to moze byt? Paradoxne som posledne 2 mesiace vyrazne znizil kilometraz, mozno na polovicu toho, co som bol zvyknuty. Beham uz vyse roka v tych istych botach (sice uz stvrty par a vzdy ina farba, ale inak rovnake). Moze za to behanie v Prahe, vacsinou po asfalte? Pochybujem – v Seville som celu zimu odbehal po asfalte a betone, bez problemov...Basketbal? Aj v Seville som hraval. A navyse tam nikde nemaju parkety a hrali sme iba na tvrdom betone.

 

Co teraz? Neviem...chodim sa prebehnut 2-3x tyzdenne, iba tak decentne. Pata boli menej, ale je stale citit. Ma zmysel v tomto stave nabehnut na zimnu pripravu? Aby som to mozno o dva mesiace zabalil? Alebo radsej skusit liecit co najskor a na jar zacat od nuly? Co by znamenalo rovno zabudnut na vsetky jarne podujatia...

 

Hm, a ked liecenie, tak ake? Minule mi pomohlo RTG ozarovanie, ktore ale ak sa dobre pamatam, mozem absolvovat iba raz za 10 rokov. Na webe je x pribehov a rad od bezcov, ktori si tymto presli. Kazdy z nich pozna „zarucene“ riesenie, ale to je ako robit statistiku z jedneho pozorovania...asi tak, ako keby niekto na zaklade jednej skusenosti vyhlasil, ze phiten funguje...

 

PS - Na vianoce som si uz objednal novy J

Behanie do prace, kazdodenna rutina

To ranne behanie do prace je naozaj taky pevny bod bezeckeho zivota. Ani nie ze pracovne dvojsmerky, ale iba ten jeden smer. Rano sa vzdy da vstat skor, uz nech musim byt v praci o ktorejkolvek hodine. Poobede je to uz horsie - to sa nachadzam medzi dvoma ako keby mlynskymi kamenmi, ked by som mal maximalizovat cas straveny v praci (resp. neodchadzat vzdy ako prvy) a zaroven by som mal byt co najskor doma. A hoci to behanie prinasa km "zadarmo", stale stoji nejaky cas. Metrom som doma za 35min, behom to mam dvojnasobok. Preto sa mi stava v poslednej dobe coraz viac, ze domov nebezim, ale sa veziem...nevadi, som rad aspon za tie rana :)

 

A cloveka ten ranny beh tak dobre naladi. V metre je nuda (resp. iba noviny), ale ked bezim, vzdy je to ine a vzdy zaujimave. Mna potesia aj malickosti. Ako napr minule, ked si tak bezim po nabrezi a kusok predo mna sa napoji nejaky dalsi bezec, iduci malicko rychlejsim tempom. Takze na dalsich 2km na mna nabral mozno 20m. Dobehol som ho az pri narodnom, na svetlach, a ako som pribiehal, tak mi rovno skocila zelena, cim som ho vlastne jednoducho predbehol. Ale chlapik bol evidentne sutazivy typ, tak ma hned presprintoval, vyrazne rychlejsim tempom, nez bezal doteraz. Tak som to zobral ako vyzvu, ze ked teda chce ist rychlo, nech ma aspon potiahne, aj tak som sa iba suchtal, tempo okolo 5:30-5:45. Cize sme sa obaja posunuli o level vyssie a zrazu sme si to sinuli tempom pod 5:00min/km, ja v tesnom zavese. Chlapik pomaly zrychluje, ja tiez. Po chvili chlapik zastal, akoze si zaviazat topanku....asi cakal, ze to vezmem ako koniec pretekov a spomalim. Ale ja som naopak este viac zrychlil, ze nech sa ma uz ani nedrzi, v tempe okolo 4:30. Tym som to bral ako vybavenu vec, ked tu zrazu periferne vidim, ze chlapik ma zase predbieha....tak to teda nie (!) a zaverecny usek pred zeleznicnym mostom som dal v tempe 4:10. Tam sa nase cesty nastastie rozdelili, lebo uz to zacalo byt na moj vkus az prilis sprinterske...ved som nakoniec isiel len do prace, nie je dovod sa tam az tak hnat.

 

Alebo teraz naposledy - bezim si to popri Palackeho moste a v tom ku mne pristupi nejaka fesna dievcina, ze teda sa velmi ospravedlnuje, ze ma rusi z tempa, ale ze ci by som nemohol tak na 2 min zastat, lebo ze kusok vpredu tocia film a ze aby som im nezavadzal. No co clovek nespravi pre holku, ze? Tak sme aspon trocha pokecali....som ju zmiatol tym, ze bezim do prace. Ale bola tiez bezkyna a hned davala take skusene otazky typu, ze v akych tepoch behavam...no, na to som jej nevedel odpovedat....hrudny pas uz nenosim. Nastastie reziser zakrical "stop" a mohol som ist dalej. Sranda inac, to miesto je evidentne oblubene medzi filmarmi, minule som tam bezal popri Anne Geislerovej, ktora sa tam bicyklovala a pred nou dodavka s kamerou - im ale vobec nevadilo, ze som meter od nej a v zabere....

 

Ked tak nad tym uvazujem, tak ono je celkom zabava aj v tom metre cestou domov (ked uz teda nestiham bezat). Kedze mam so sebou rano bezecke, nejak si ho musim zobrat aj naspat, ale zase komplet sa mi prezliekat do spoteneho nechce. Takze sa mi casto stava, ze idem tak trochu zvlastne obleceny - na nohach vybehane a spinave tenisky, potom slusne nohavice, na tom cerveny bezecky natelnik, na chrbte Salomon batoztek (camel bag) s hadickou vonku...praha je myslim dost apaticka k roznym kreaciam, ktore ludia denne stretavaju, ale aj napriek tomu vzdy takto pritiahnem v metre nadstandartne vela pohladov :)

 

Inak bezecky stale slabota, v oktobri iba 233km, co sa ale vzhladom na okolnosti da povazovat za velky uspech...

 

nth

12StromovkaMaratonDe

To, ze v poslednej dobe nemam velmi cas na behanie, a tym padom ani na nejake zapisky, to som uz pisal minule. A v podstate sa na tom nic nezmenilo, hoci minuly tyzden som sa snazil trocha sa vratit do starych kolaji a odbehal som takmer 90km. Akurat, ze ako nemam cas, nejak mi vypadavaju tie kratke behy. Tie, ktore su asi velmi dolezite na regeneraciu po tych dlhsich alebo narocnejsich behoch. Tie, ktore som si casto daval iba tak z povinnosti, ale vdaka ktorym som si mohol kazdy mesiac zaznacit aspon o 100 odbehnutych km viac. A to nie ze by som sa na ne rovno vykaslal, ale hoci ich povedzme mam naplanovane, rano mi to casto nevyjde, lebo treba nieco s detmi riesit, potom praca, po praci domov, zase deti a vecer, ked mi zostava uz posledna moznost na beh, sa radsej pustam do vybalovania veci z krabic a zrazu je polnoc...asi by som mal skusit davat si tie kratsie behy v praci miesto obeda.

Na ukazku, toto su moje behy tento mesiac: 7-19-30-20-25-42. A to tych prvych 7km nebol ziadny pohodovy vyklus, to bolo poctivych 7km hore na nejaku zjazdovku niekde v Pyrenejach.

Tu sa musim pristavit aspon pri poslednych dvoch behoch. Tych 25km, to bola moja prva pracovna dvojsmerka v novej praci. Paradoxne to mam do prace a spat rovnako ako v Seville. Aspon sa to bude lahsie pamatat a kalkulovat. Trat je to fajn, vyrazne jednoduchsia a lahsia nez ta v Seville. Teraz iba zbehnem z domu dole k Vltave, potom to mam asi 10km po cyklostezke po nabrezi a na zaver asi 1.5km do kopca do prace. Naspat to iste v opacnom garde.

No a tych 42? To bol taky piratsky maraton, ktory spiskal Honza (velka vdaka!) ako nahradu za zruseny tradicny oktobrovy maraton v Stromovke. Taka mala akcia pre par znamych, ale vyborne zorganizovana, vratane sprch, obcerstvenia, fotiek, casomiery, cisiel...

Tradicne som sa drzal trendu poslednych tyzdnov a tento maraton som nijak neriesil. Ziadny kratky vyklus den PRED, ziadny oddychovy tyzden (vo stvrtok som si dal 25km, celkom sviznym tempom), ziadne ladenie formy...ani veci som si vecer PRED neprichystal, vsetko az rano. Budicek bol tiez len taky, aby som sa tam vobec stihol dopravit...proste, isiel som si len tak treningovo zabehat a podla toho som sa na to aj (ne)vychystal. Ved ono to bola v podstate najma taka spolocenska akcia, o cas ani velmi neslo. Akurat som si povedal, ze by bolo fajn si to odklusat pod 4h...na pokus o osobak som to az prilis flakal posledne tyzdne a ani charakter akcie tomu nenasvedcoval. A tak aj bolo. Pohodovo som si to bezal a moja jedina obava bola, aby som nesiel prilis rychlo. V sobotu som totiz na ziadnu krizu nemal chut. Povodne som si myslel, ze vacsinu behu s niekym prekecam, ale nejak som sa nikomu nevedel trafit do tempa a tak som takmer cely maraton odbehol potichu...nie ze by mi to teda nejak vadilo. Nakoniec to vydalo na velmi krasny cas – 3:47h. Na pohodu, bez stresu, bez krizy, vyrovnanym tempom (prve 4 dlhsie 6+ km kola vzdy casy okolo 33:00, plus minus par sekund, dalsie 3 kratsie kola 31:30, zase plus minus par sekund). A este k tomu krasne 11. miesto (tak vysoko som sa este na ziadnom maratone neumiestnil) – dve 1. miesta v jednom, no nekup to J Aj ma potom napadlo, ze som mohol skusit ist rychlejsie, ale na co? Maratonov este bude a na teraz mi staci vediet, ze so sucasnym treningom ich viem bezat bez problemov za 3:30-3:40. Ktovie, kolko by to bolo, keby som sa hecol...

Na zaver teda este raz vdaka Honzovi a o rok sa uz tesim na druhy rocnik „12StromovkaMaratonDe“ (ako to nazval server behej.com) J

Dakujem Petrovi za fotky, ktore som si bez dovolenia prevzal z jeho webu :) A na dasie fotky (od Pavla) uz radsej dam iba link: http://www.flickr.com/photos/105978109@N03/sets/72157636736166173.

3000

Ja vlastne vobec nemam teraz cas pisat tento blog, dokonca ani behat velmi nie....ale dnes som prekrocil hranicu 3000 odbehnutych km za rok a to si predsa len ziada zapis na web :)

Ale vazne, ako som si prvy septembrovy tyzden spravil osobak a mal na konte takmer 150km, zvysne tyzdne to bola mizeria najvacsia. Kilometre hovoria za vsetko: 65 - 71 - 80. Tie 3 tyzdne som riesil najma pracu, stahovanie, hladanie noveho byvania a vsetko okolo toho. Behanie bolo az na konci zoznamu priorit. Po dlhej dobe som musel chodil behat po veceroch, ked som uz bol prilis mrtvy na nejake rozmyslanie. Ani neviem ako som to nakoniec vytiahol na celkovych 360km. 

Z tych zopar behov, co som absolvoval, stoji za zmienku mozno iba 30km beh minuly vikend, ked som sa vybral z Espartinas do Sevilly. Po 3 mesiacoch u nas prsalo a musel som sa vybrat po asfaltke, vsade inde bolo totiz blato. A este kratky, ale zaujimavy beh z tohto tyzdna, ked som sa na ceste z Madridu do Prahy zastavil v Pyrenejach (lyziarske stredisko Saint-Lary) a dostal som naivny napad, ze si vybehnem 1000m prevysenie (na 4km trase). Skoncilo to nakoniec iba 500m prevysenim a 7km behu....som sa vliekol ako slimak, a kedze ma v ten den cakalo 1100km soferovania, povedal som si, ze na turistiku cas nemam a radsej som to v polke kopca zabalil...

S tym behanim to nevyzera ruzovo ani tento mesiac. Az prilis vela casu stravim soferovanim, stahovanim a vybavovanim milion veci....len dufam, ze mam za minule mesiace dost natrenovane na vsetky blbiny, ktore ma cakaju najblizsie mesiace v Prahe :)

Na aky beh to vlastne trenujem?

Tak presne tuto otazku som dostal od kamosa, ked som naposledy postol na Facebook, ze som sa prave vratil zo 48km trailu. Inak, velmi dobry treningovy beh to bol. Klasicky som vyrazal uprostred noci, prve 3h som daval este s celovkou. Tempo nic moc, okolo 6:30min/km, ale ucel to splnilo - byt co najdlhsie na nohach, konkretne 5:10h. To je vlastne aj moj osobak, tak dlho som este nikdy predtym nebezal. 

Ale spat k tej otazke - na aky beh sa to pripravujem?

A vtedy mi doslo, ze ja vlastne ani neviem. Moje plany siahaju tak 2-3 tyzdne dopredu a vobec netusim, kde (v ktorej krajine) budem byvat o mesiac. Takze hoci sa tu v Andaluzii od oktobra bezi nejaky ultra trail takmer kazdy tyzden, na ziaden som sa neprihlasil. Naozaj teraz netusim, ze ci v ten dany tyzden budem este v Spanielsku a ak aj ano, tak ci sa akurat nebudem natahovat s nejakymi krabicami. Ale zase stale je tu aj moznost, ze nikam nepojdeme a ja budem mat more casu...

Takze keby som teda mal more casu, v hlave nosim dve mozne podujatia. To prve sa bezi o 3 tyzdne v Sierra Nevade - Ultra Trail Sulayr. Bezi sa to v dvoch variantach, ja by som si vybral tu kratsiu, cize 55km (treba vystupat 2268m!!! - pre porovnanie, slavny a super narocny Zane Grey 50M ma na 80km vystupanych okolo 3000m, co je plus minus autobus to iste. Aj nadmorska vyska okolo 1500-2000m priblizne sedi.). Ako komplikaciu vidim to, ze je to od nas asi 4h cesty a musel by som vyrazit uz den vopred, co by sa doma nemuselo stretnut s uplnym nadsenim. A to druhe podujatie sa vola Ultima Frontera, bezi sa to v druhej polke oktobra. Tam by som si zvolil strednu variantu - 83km a 2760 vystupanych metrov. Je to len asi 2h od nas, takze to by som stihal aj rano. Jediny problem vidim to, ze v oktobri tu uz nemusime byt. 

Inak obe tie podujatia maju aj dlhsie varianty, ale ako prve ozajstne ultra v kopcoch by som si nerad zvolil nieco, kde stravim 20+ hodin. Urcite nie, ak tam mam ist sam, bez niekoho skusenejsieho, ktory by mi dopredu povedal, co konkretne ma tam asi caka a najma, ze co vsetko budem so sebou potrebovat. Takze na to pojdem radsej pomaly, bez prehnanych cielov a skusim sa ucit na vlastnych chybach.

Hm, ale je teda celkom mozne, ze nakoniec tento rok dobeham bez pretekov....co urcite nie je ta najhorsia vec na svete, najma ked behavam vlastne iba kvoli tomu behaniu samotnemu. Tie preteky by to aj tak iba skomplikovali. Ale urcite by to bola skoda - tento rok mam uz teraz rekordny (co do kilometrov) a to je iba zaciatok septembra. V auguste som stravil takmer 41h behanim. Minuly tyzden som si spravil tyzdenny osobak (114km), aby som ho tento tyzden vylepsil o dalsich 7km. Ale, chcelo to vela kalkulacie na zaver, aby ten dnesny beh nahodou nebol o 1km kratsi....to by som skoncil tyzden na 120km - co by vraj bola velka chyba. Ja tomu sice nerozumiem, ale verim skusenejsim :)

Ako sa beha v najteplejsom tyzdni?

Tak tak, tento tyzden je asi najteplejsi, co sme tu zatial tento rok mali. Teploty vecer vrcholia niekde okolo 40, behavat sa teda da iba rano. Mimochodom, ak by si nahodou nejaky stredoeuropan pomyslel, ze psch, to sme v CR/SR mali v juli este teplejsie, tak by som ho rad vyviedol z omylu. Andaluzske horucavy treba zazit...kto tu nebol, nevie, o com hovori :) 

Takze, ako sa mi teda behalo? Prekvapivo vyborne! Vybiehaval som tak, aby som mal uz okolo 10:00 dobehnute, to byva este len tak okolo 25-28. Na sprinty a podobne tempove zvrhlosti to samozrejme nie je (to si necham na zimu), ale na logovanie km to staci. A mne zase o nic viacej velmi nejde, akurat nasukat do noh co najviac km. Rychlost teraz pre mna az taka podstatna nie je, ultra v horach sa aj tak beha pomaly...teda, az na par borcov. Celkovo mi to tento tyzden vydalo na 109km, cim som si vyrovnal svoj druhy najlepsi vykon z vianocneho tyzdna minuly rok a len o necele 3km zaostal za absolutnym maximom. To keby mi niekto v zime povedal, ze v auguste tu budem atakovat taketo mety, tak sa mu vysmejem. Seriozne, v zime som si hovoril, ze ak tu este cez leto stale budeme, tak budem musiet mesacnu kilometraz vyrazne osekat, niekam k 150-200km. Ale uz mame pomaly koniec leta (jun-august) a moj mesacny priemer je dvojnasobny. No parada, na jesen sa mozno naozaj budem moct vybrat na nejaky pretek :)

Ale takato kilometraz si teraz cez leto ziada extra pristup, pre mna doteraz nepoznany. Vcera som vstaval 3:40 rano (ja, co rad vyspavam!!!), aby som 4:20 vybiehal na moju oblubenu trat, do uzemia nikoho, medzi olivovniky, do poli...slnko nam tu vychadza az tesne pred 8:00, co znamena, ze takmer 3h som bezal po tme s celovkou. Troska mi este pomahal mesiac (takmer v splne), vdaka ktoremu som na viacerych usekoch mohol bezat bez svetla. Kedze som si naplanoval 43km, moj 1.5 litrovy camel bag som musel podporit este 2 flaskami, ktore som si zastrcil spredu do vrecusok - Salomon mysli na vsetko.

Ale teda, vyse 4h chlastat nejaky iontaky, to nie je med lizat. Po 3h (okolo 25-30.km) som uz mal taku sladku hubu, ze sa mi ani nechcelo dalej pit a teda ze som bol smadny! Navyse na mna dolahla nejaka mensia kriza....no, dopredu ma hnala uz len myslienka, ze na 35.km bude dedina a urcite tam bude nieco otvorene a ze si dam PIVO! Uz silnejsiu motivaciu som mat nemohol. Nakoniec to az taky silny zazitok nebol (to pivo), lebo bolo az prilis vychadene, takze sa nedalo poriadne pit a navyse to bolo Cruzcampo. Kto bol v Andaluzii, urcite to pozna...chut nic moc, ale akoze hej, bolo to pivo. Rozmyslam, ze nabuduce si do flasiek dam vodu a do druhej odstatu colu, alebo nieco take...iontak bude iba v camel bagu. Nech to mozem troska striedat....a pivo zase v krcme :)

Domov som nakoniec dobehol v case 4:32h, co je o 25min viac, nez mi to trvalo v decembri, ale vobec mi to nevadi. Isiel som si pohodovo, take suchtanie sa a vlastne cim viac casu som bezal, tym lepsie. Nech si nohy zvykaju na dlhe behy, ze? :) Buduci tyzden si to zapakujem...

Este sa na zaver vratim k predoslemu zapisku, ako som pisal, ze sa mi vobec nechce behat a ze som unaveny. Uz je to prec! Asi mi pomohlo, ze ma prisiel pozriet stary kamos (tymto zdravim Fila!) a ze ma kazde rano vytiahol behat....proste sme to nejak roztlacili. A znova som plny energie :)

A sme zase doma...

Tak, ako sa mi skvele ten posledny tyzden na Slovensku behalo, tak tak sa mi minuly tyzden nechcelo. Uplne som bol vyhoreny, heavy legs, rano som sa musel velmi nutit niekam vybehnut...

Ten tyzden na Slovensku bol naozaj bezecky vyborny (aj nebezecky). Asi ta zmena prostredia alebo co, ale kazdy beh som koncil s takym pocitom, ze este nieeeeeeee, este sa mi nechce ist domov. A keby som nemal rodinne povinnosti, asi by som behal dvojfazovo kazdy den. Preto sa ani necudujem, ze co sa casu straveneho behanim tyka, tak to bolo moje suverenne maximum - celkovo 12 hodin. 

Ale, nemoze byt kazdy tyzden posviceni, ze? Minuly tyzden ako keby utal. Totalne bezecke utrpenie. Aj som si v strede tyzdna dal 2 dni pauzu a aj tak to nepomohlo. Nechcelo sa mi, nohy som mal tazke, nebavilo ma to....posledny den (alebo vecer) ma od behu "zachranil" kamos, ktoremu sa narodil syn a v sobotu vecer sme ho zapijali. Tak to som hned vedel, ze v nedelu rano nikam nevybehnem...ten dlhy beh, co som ma na plane, by bol asi naozaj utrpenim...celkovo mi to vydalo na 53km...

Zrejme to bolo cele sposobene unavou z toho predosleho tyzdna. Sice sa mi vtedy behavalo skvele a takmer som sa necitil unaveny, ale niekde sa to muselo odrazit...tak dufam, ze ta unava sa odrazila minuly tyzden a ze pozitivny efekt sa ukaze niekedy na jesen pri nejakom ultra :) 

A to teplo tuto v Andaluzii mi asi tiez na sile nepridalo. Doma na Slovensku sice vsetci skapinali, ze ake horucavy, ale mne sa tam behavalo vyborne. A oproti nasim teplotam tuto to bolo niekedy naozaj ako seversky trening. 

Ten nedelny beh som si dal dnes rano - 26km, pomalym tempom, iba sa tak vyklusat. Akoze, uz sa mi bezalo aj lepsie, ale aj toto sa uz celkom dalo. Oproti minulemu tyzdnu velky pokrok...snad som to uz teda rozchodil :)

nth

Tatranska priprava

Kamosi ma zavolali na 3 dni do Nizkych Tatier, byvanie v malej horarni na konci doliny, najblizsia dedina 12km, totalna samota a divocina. Chodieval som tam s rodicmi kazdy rok este ako maly chlapec, takze takato ponuka sa nedala odmietnut. Samozrejme som si popri turistickej vybave zabalil aj bezecke...

Hned cestou tam som sa dal vysadit v tej poslednej dedine a vybehol si to na chatu po svojich - 12km po asfaltke, celkovo vystupanych asi 850m. No, nie je to sranda, bezat takyto stupak.

Druhy den rano som si privstal, lebo nas cakala celodenna tura na Chopok. Ale este predtym som chcel stihnut vybehnut na blizky vodopad. Teda, vybehnut asi nie je ten spravny vyraz, lebo cestou som musel preskakovat niekolkokrat potok, preliezat zvalene stromy, brodit sa lopuchovou a zihlavovou hustinou a zdolat aj nejake to prevysenie. Obcasna chodza bola proste nevyhnutna. Za vsetko hovori aj to, ze tych necelych 5km (hore dole) mi trvalo vyse 40 minut.

Nasledovala ta spominana turistika s partiou, ale k veceru som zacal mat taky divny pocit, ze este by som sa trochu prebehol. No, velmi som s tym pocitom nebojoval a kym chalani davali prve pivka, ja som sa vybral po asfaltke dole smerom do dediny - teda, iba nejakych 5km, potom som to otocil. Ta jedinecna prilezitost, ze som na dovolenke bez rodiny a ze mam cas behat, kolko len chcem a nemusim o tom s nikym vyjednavat, to som proste nemohol vynechat :) A hned sa mi aj lepsie zaspavalo.

Ale hlavny bezecky vrchol nasledoval az dalsie (a bohuzial posledne) rano, ked som sa vybral znova na Chopok, ale tentoraz uz sam (chalani este hlboko spali). Naplanoval som si, ze zabehnem na Stefanicku a odtial po hrebeni cez Chopok az na Krizske sedlo a odtial naspat na chatu. Ist to s batohom, tak by to bola velmi slusna celodenna tura. Hned za chatou ma cakalo asi 500 vyskovych metrov na mozno 2-3km, zdolaval som to takmer 30min. Z toho je jasne, ze akekolvek snahy a plany o plynuly beh sa rozplynuli hned na uvod. Mohol som robit, co som chcel, ale na usekoch, ktore som den predtym ledva liezol chodzou, som proste nevladal bezat. Beh som teda striedal s indianskym krokom a obcas bez hanby prechadzal do chodze. Hanba nehanba, uz na prvom kilometri.

Za tym nasledovala asi hodinka traverz Chopku, kde som vystupal dalsich 250m, takmer az ku Stefanicke. To bol usek, kde sa dalo v podstate plynule bezat - chodnik bol dostatocne siroky, skoro rano este bez turistov. Az ku koncu sa to zacalo dvihat hore a ked prisli polmetrove "schody" poskladane zo skal, tak sa to zase zlomilo. Proste niekedy sa behat neda...aspon, ze ta turistika je taka pekna :)

Vo vyske 1780mnm som sa teda dostal na hlavnu hrebenovu stezku, ktorej som sa mal drzat cez Chopok az na to Krizske sedlo. Turisticka znacka vravela, ze na Chopku budem za vyse 2h, ale na moje velke prekvapenie som to dal za nejakych 45min. A hoci je to oficialne hrebenovka, bezi sa hore dole a prevysenia 100-200-300m su tam celkom bezne. Do kopcov to samozrejme zase bol skor taky indiansky beh. Cely cas som dumal, ako to ti borci robia, ked taketo trate zvladnu bezat vkuse. Ale tak, ja chlapec z niziny asi nemozem mat velke oci a jednoducho musim byt rad, za kazdu takuto prilezitost. A ked pride na nejake ozajstne horska ultra, tak sklopit usi, smele plany nechat doma a za jediny ciel si dat dokoncenie pretekov :)

Na Chopku som teda bol za 2:20 (zacal som na 1070mnm dole v doline, na Chopku to bolo 2000mnm), hodil do seba jeden caj, doplnil pitie do camel bagu a po kratkej pauze pokracoval dalej smer Derese. To sa uz zase dalo nazvat behom, od Chopku som uz isiel povacsinou iba dole. Cestou som este stretol asi 30 kamzikov a na sedle bol presne v case 3h. 

Odtial ma cakal uz len zbeh dole do doliny, o ktorom si myslel, ze to je uz len taka brnkacka. Ale prd, toto bol najtechnickejsi usek, kazdy krok isiel do inej strany, vsade kamene a konare, vacsinou zakryte travou. Cesticka nebola ani klasicka jednokolajka pre jedneho bezca - to bola jednokolajka pre jednu nohu a este k tomu zasadena asi 30cm hlboko. Akoze striedat tam nohy bolo niekedy fakt umenie.

Celkovo to vydalo na 25.3km za 3:50h, ale tie km su pri tychto prevyseniach asi skor len orientacne. Podla Garminu som vystupal okolo 1600m.

Bola to makacka, ale stala za to. Cele tie 4h som si skvele uzil a normalne mi bolo luto, ked som zo sedla zacal zbiehat dole do doliny. Navyse, ten beh a v podstate cely vikend bol pre mna ako bezca velmi poucny. Zistil som, ze:

1. v horach sa beha este pomalsie, nez som si myslel a ze podla toho si treba primerane prisposobit plan na pripadny horsky pretek.
2. oproti cestnym behom si beh v horach vyzaduje neustale sustredenie sa. Za kazdym krokom moze nasledovat iny teren, skala, koren, skok, had, cokolvek....Nie raz sa mi stalo, ze som sa niekde pozrel (ci uz na hodinky alebo okolie) a skoncilo to zakopnutim, ktore som nastastie takmer vzdy ustal. Az na jeden pripad, ked som si v trave nevsimol koren a uz som letel. Odnieslo si to iba koleno a vtedy som si spomenul na Stinove slova, ze kto sa z trailu nevrati krvavy, bezal pod svoje moznosti :)
   
3. beh v horach je krasny!

Takze aby som to zhrnul - v Tatrach som stihol odbehnut asi 52km, za zhruba 7h a vystupal vyse 3000 vyskovych metrov. Proste parada!!!

nth

Behom tam, naspat vlakom

V zasade pozname 3 zakladne typy bezeckych trati - bezat niekam a naspat, bezat nejaky okruh alebo potom bezat odniekial niekam. Vsetko ostatne je uz len kombinacia tychto troch. Ten posledny typ je samozrejme najmenej casty, lebo si uz ziada istu logisticku pripravu. Ale zase je asi najzaujimavejsi.

 

Ako som teraz na navsteve u mamy v Leviciach a mam viac casu na behanie, tak som dostal vyborny napad, ako si skvele zabehat a este k tomu aj nejake kopce vyslapat. Levice su totiz z juhu na nizine a zo severu uz zacinaju Stiavnicke vrchy. No, ale k nim treba este takych dobrych 15-20km slapat, aby uz clovek mal pocit, ze je v nejakych kopcoch. Za normalnych okolnosti sa teda do tych kopcov bezecky nepozriem. Dat si 40km okruh by sa sice dalo, ale to by som sa k tym kopcom iba pozrel a uz by som to musel otacat naspat.

 

A tak ma teda napadlo, ze ved ja si to mozem dat ako nejaky vylet a naspat sa vratit vlakom alebo busom!

 

V pondelok som si privstal a z domu vybiehal uz 5:09. Predpoved hlasila teploty atakujuce 40'C, tak som to chcel mat rychlo za sebou. Vyhoda v tomto regione je, ze aj o tomto skorom case je uz vonku svetlo. U nas dole pri Afrike by som musel az do 7:00 ist s celovkou. Z Levic som sa pobral smer Nova Dedina, po hlavnej ceste, ale premavka bola iba minimalna, takze sa islo v pohode. Tempo som mal kludne, bez stresu, nieco malo rychlejsie nez 6:00min/km. Ratal som s tym, ze v kopcoch spomalim, ale ze teda celkovo by bolo fajn to dat v tempe pod 6:10, aby som stihol vlak naspat, ktory mi isiel z Novej Bane 9:46 (dalsi by isiel az o 2h neskor).

 

 

Z Novej Dediny ma cakalo prve stupanie, smerom na Drzenice, odkial som sa pobral nejakou zabudnutou asfaltkou na Devicany, kde ma cakalo stupanie asi o 250m. Isiel som totiz cez nejake vinice a lesy, ze treba vyskusat aj take cesticky. Tam vsak nastal prvy mensi problem, ktory mi mal naznacit, ze to nebude az take jednoduche, ako sa zdalo. Na jednej krizovatke som totiz narazil na cestu, ktora nebola na mape. A pritom to bola ta najsirsia cesta - v nudzi poznas priatela, tak som vytiahol mobil, zapol GPS a nejak sa zorientoval, ze kde som a kade dalej. Cesta pozvolna stupala, stale hlbsie a hlbsie do lesa a bola coraz menej zretelna. Tu na foto je to este v pohode:

 

Az v istom bode cesta skoncila a ja som jaksi nevedel, ze kade dalej. Iba matne som tusil, ze podla km by som sa mal coskoro napojit na inu lesnu cesticku, ktora ma mala doviest do Pukanca, ale so scenarom, ze mi v lese skonci cesta, som neratal. Takze som vobec nevedel, ci mam ist dalej lesom na sever, alebo som tu odbocku uz prebehol alebo co. V lese samozrejme GPS ani omylom, plus som bol cely spoteny a mobil nechcel reagovat a ani 3G internet v slovenskych lesoch nie je. Navela sa mi podarilo aspon priblizne urcit moju polohu a zistil som, ze tu odbocku som asi uz prebehol. Vracat sa nemalo zmysel, ziadna odbocka po ceste nebola...zase zlyhali internetove mapy. Nezostavalo mi nic ine, iba si to svihnut krizom cez les, dufajuc, ze niekde narazim na tu cestu do Pukanca. Tak som si vytycil smer a isiel som - konare nekonare, kriky nekriky, kopec nekopec. Po par minutach som konecne nasiel ziadanu cestu a bolo to na knapp, lebo prave mi dosla voda.

 

Do Pukanca som dosiel na vypary a hned si to zamieril do miestneho supermarketu. Tam som exol jedneho tepleho radlera, doplnil vodu do camel bagu a vydal sa rychlo na cestu. V tom lese som totiz stratil more casu (ani neviem presne, ze kolko), ze moj plan stihnut vlak 9:46 zacal byt silne utopicky. A to ma este cakalo hlavne stupanie dna, vystupat na hreben dalsich asi 280m. Pomaly, z nohy na nohu som to nakoniec vystupal, ale tempo teda nic moc, okolo 7-8 min/km. Potom dole do Novej Bane to uz bola pohodicka, vyse 400m zbeh po horskych serpentinach (usek asi 6km), tempo som drzal pod 5. Vyzeralo to, ze vlak stihnem, ale bude to tesnotka. A tak aj bolo - na stanicu som dorazil 9:37, akurat som si stihol kupit listok. Ako bonus potom bolo, ze vlak meskal 10min, tak som este zasiel do stanicneho bufetu a dal si capovanu vineu.

 

Celkovo mi to vyslo na velmi peknych 39.3km, za zhruba 3:55h, vystupanych nejakych 600-700m. A este som doma stihol aj take neskorsie ranajky :)

 

 

Inak velmi uspesny mesiac toto - 364km, co som teda ani trocha necakal, ze v tychto teplach (aj v ESP, aj tuto na SK), budem schopny tolko behat.

 

nth

Km vs. Cas - Sofiina volba?

Minule som neuvazene napisal, ze ked bezim pomalsie ako 5:45min/km, tak to je uz zle. A hned som na to zozal pochvalne reakcie, ze aky som ja rychly bezec a podobne. Ale prd, ja vobec nie som rychly bezec, ja som naopak velmi pomaly bezec (maraton za 3:28h). Keby som bol rychly, tak nebeham maratony ani ultra, ale behaval by som 5ky a 10ky. Na dlhych tratiach je to jedno, tam sa rychlost (alebo skor pomalost) strati. 

Tak som nad tym zacal tak trochu uvazovat, ze preco v treningoch obcas behavam rychlo, resp. rychlejsie, nez by sa na trening a dlzku trate patrilo. Ak si vezmem, ze maratonsky osobak mam v tempe malicko lepsom nez 5:00min/km, tak behavat v treningu dlhsie behy v tempe okolo 5:30 je mozno naozaj prilis rychlo. Najma ked cielom dlhych behov nie je trening rychlosti, ale skor vydrze a prace s energiou. 

Prisiel som na to, ze ak si odmyslim obcasne svetle dni, ked mam jednoducho chut a slinu na rychly beh a zaroven mi to aj nohy dovolia, tak dovod pre rychlejsie tempo (rychlejsie je lepsi vyraz nez rychle, lebo miliony bezcov by ma za tempo 5-6 min/km urcite vysmialo, ze to je takmer chodza a nie beh) je velmi pravdepodobne nedostatok casu. Ja mam totiz vzdy taky naivny plan, ze rano skoro vstanem a pojdem behat. Ale realita je potom taka, ze vecer idem neskor spat, deti v noci buntosia, rano prespim budik (ok, mat ho na 4:30am je asi prilis velka trufalost) a ja sa zobudim v case, ked uz pomaly cela rodina vstava. A kedze sa uz aj tak citim dost previnilo, ze nesedim doma a nepomaham s detmi, tak mam potom na vyber iba dva mozne scenare - bud to skratim kilometraz alebo skusim povodny plan odbehnut rychlejsie. Asi nikoho neprekvapi, ze skratit km je menej popularna volba. Strach z toho, ze mi tie km budu neskor na nejakych pretekoch chybat, mi to proste nedovoli. A je vcelku jedno, ze ktora volba je rozumnejsia. Ja proste v tychto chvilach volim rychlejsi beh a km skracujem iba vtedy, ked uz je cas naozaj pokrocily.

Tento tyzden sa mi vsak beha skvele. Nemusim ani skracovat km, ani bezat prilis rychlo. Sme na Slovensku a s detmi pomaha babka. Ja si rano vybehnem, ako vstanem, a odbehnem, co mam na plane. A este v pohode stiham aj ranajky a doma ma vsetci vitaju s usmevom :)

Inak, vsetci sa stazuju, ze ako je tu teplo, ale mne sa to ani nezda. Andaluzia cloveka nauci. Jediny rozdiel je v tom, ze ked tu vybieham 7:30, tak slnko je uz vysoko a celkom slusne pecie. U nas dole ale vtedy este len svita. Ale aj tak mi pride, ze doobeda je vonku este velmi prijemne. Ak sa mi podari bezat este v nejakom tieni, tak to je uplna parada. Tu je totiz jediny zdroj tepla to slnko. Ale u nas, ak je teplo (a to teda je), tak je to kvoli tomu, ze od Sahary nam fuka teply vzduch a je takmer jedno, ci je clovek v tieni alebo na slnku, vsade je horuco. A hoci tu stupaju teploty ku 40kam, stale tu chyba ten efekt rozpalenej otvorej truby na pecenie (kto bol u nas dole v lete, urcite vie, o com pisem).

V tomto duchu ma vcera pobavil jeden senior, ktoreho som stretol okolo 9:00 rano. Vravi mi, ze v tychto teplach by som nemal sportovat, ze to je nebezpecne. Tak som mu podakoval za starostlivost, zazelal vela stastia k jeho jazde na bicykli (nech si dava pozor na teplo) a pomyslel si, ze keby ten vedel, na ake teploty som zvyknuty....vsetko je relativne, ze? :)

nth

Vysokohorska priprava

Vzhladom na to, ze sme boli vo Svajciarsku prakticky iba 2 cele dni, mali sme tam kopec spolocenskych povinnosti (svadba, hostina, zabava dlho do noci) a bolo sa treba venovat aj detom, hodnotim vysokopozitivne fakt, ze sa mi podarilo aspon raz si privstat a vybehnut sa prebehnut. Ale nebol to len tak hocijaky beh!

Byvali sme na nejakych lazoch vo vyske okolo 1000mnm, lisky tam davali dobru noc (doslova! a tymto zdravim dve konkretne) a za nasim penzionom uz nebolo nic ine, iba vysoke Alpske bralo. Hned od prichodu som na nic ine nemyslel, len ze aky moze byt odtial zhora vyhlad a ze to musi byt skvele, ist sa tam hore prebehnut. 

U nas dole v Seville je to len tak jemne zvlnene a teda nejaka poriadna horska priprava a behanie kopcov ostava iba v rovine snov. A preto, ked som dnes rano vstal a pred chatou cakal na garmina, kym najde satelity, ani trochu som nezvazoval nic ine, len ze idem priamo hore, uz ci po stvornozky alebo behom :) A nic na tom nezmenil ani kamos, ktory doverne pozna lokalne prostredie a popri jeho rannej cigarete mi zacal vykladat, ze kade sa mozem vybrat, ze kde to nie je velmi strme a ze kde je malo aut....vsetko smerom dole do doliny....ale kdeze, ja som vedel, ze pobezim smerom hore :)

No, ale nie vzdy sa to dalo nazvat behom...miestami som musel prejst do chodze, miestami preskakovat po kamenoch potok, miestami som sa radsej venoval foteniu...ale cely cas som myslel na tych borcov, ktory bezia 100+ km ultra po takomto terene, hore dole a ked vyslapu jeden kopcek, este stale ich caka aspon dalsich 10. Tak ja som sa snazil vybehnut aspon tento jeden...a ze teda pobezim, kym sa da a potom znova hned, ako sa bude dat. 

Celkovo mi to nakoniec vydalo iba nieco malo nez 9km, ale to vlastne vobec nie je podstatne. Ani vysledny cas okolo 1:13h. Co je vsak pre mna podstatne, ze som na 4.5km vyslapal takmer 800 vyskovych metrov. No krasa, to by som chcel kazdy tyzden, dat si takyto trening. Najma mat taketo kopce za barakom. A najtazsie na tom celom nebolo ani tak to stveranie sa hore, ako skor rozhodnutie sa, ze v istom bode sa musim otocit a vratit sa naspat. Hoci predomnou toho bolo este urcite kopec zaujimaveho, aj sily som mal, ale cas nepustil...lietadlo zo Genevy by ma nepockalo. 

Ale nevadi, trening to bol skvely, nohy si to urcite budu pamatat, raz sa mi to snad zide. Najblizsie dva tyzdne beham na Slovensku, podaria sa zrejme aj nejake Tatry, tak snad bude takychto behov viac :)